| Plemeno galloway pochäzf z jihozäpadmho
Skotska a patn mezi nejstarsf, masnä plemena skotu na Britskych ostrovech.
Oblast galloway je hrabstvf v jihozäpadmm Skotsku, kde puvodni' krajina
je velmi clenita, pahorkatä, s vysokymi sräzkami s hustymi dubovymi
lesy. Skot tohoto plemene byl v cetnych üdolich rek a v blizkosti
morskeho pobreäf na omych pudäch.
pastvinäch, ale take ve vyse polozenych oblastech, v krajine nespoöetnych
jezfrek, vresovisf, mechovych porostü. kde vystupuji' granitove skäly.
Jiz stan Ri'mane pn dobyväni britskych ostrovü, a pn postupu
na sever, posilali zprävy, ze naräzf na cemy bezrohy skot, predka
dnesni'ho plemene galloway a velebili prednosti jeho masa.
Pn pozäni v roce 1851 v museu Highland
and Agricultural Society v Edinburghu nenavratne shofely a prvnf dokumenty
o plemeni galloway. V roce 1862 vznikla prvni' plemennä kniha, zatfm
pro vsechny plemena. Samostatna plemennä kniha pro plemeno galloway
v rämci Velke Britänie vznikla az v roce 1881, tedy rok po zalozeni
samostatneho svazu chovatelü plemene galloway, ktery byl zalozen na
zamku Castle Douglas. Ze skotskeho puvodniho svazu bylo preneseno l 700
krav a jalovic a 170 plemennych byku. Prvni export do kontinentâlni
Evropy se uskutecnil v roce 1973 do SRN. Dâle se plemeno galloway
postupnë rozsirovalo prakticky do celého sveta. V zâmori
se s üspèchem pouziva i ke knzeni' napr. s herefordem a simentâlem.
Do CR bylo dovezeno prvni stado ze SRN a Rakouska v roce 1991 a jiz jsou
znämy prvni' vysledky u techto krav v kontrole uzitkovosti, kterou
provädl CSCHMS Praha. Zatim nebyl ustaven klub chovatelü tohoto
plemene. Rozsireni plemene napomaha mimoradnä skromnost, jak v närocich
na zimni ustäjeni, kdy je mozne toto plemeno chovat celorocne
venku, tak i v närocich na krmnou davku. S tim souvisî velmi
dulezitä vlastnost. kterou je odolnost vüci tvrdym klimatickyrn
podmînkâm, coz mohou nasi prvni' chovatelé jen potvrdit.
Velkyrn üspechem pro plemeno galloway je ta skutecnost, ze rûzné
svetove univerzity se zabyvaji vlastnostmi plemene a spolupracujî
se zemedelskymi podniky a chovateli.
Galloway je plemeno dominantne bezrohe,
siroke, s krätkou hlavou, stredni délkou tela, hlubokym hnidnikem,
vlnitou srsti, nenärocnosti na ustâjenî, samostatne, s
vybornymi materskymi vlastnostmi, lehkosti teleni, städovou soudrznosti,
plodnosti, dlouhovëkostî a vybornym vztahem k cloveku.
miry a hmotnosti
| |
KRAVY |
BYCI |
| Pocet zvirat v PK
(SRN) |
1727 |
328 |
| Kohoutkovä vyska |
120 cm |
130 cm |
| Pnim.v6ha v dospSlosti |
450 kg |
700 kg |
| Prum.väha pn
porodu |
25 kg |
29 kg |
| Hmotnost-210dni |
143 kg |
161 kg |
| Hmotnost-400dnü |
243 kg |
310 kg |
| Prüm.denni' prirustky |
okolo
580-700 g/den |
| l.zapusteni
jalovic |
od 20-27
mes.pri 400 kg_ |
| Byk k chovu (1.skok) |
öd
20 mesice pri 450 kg |
| Zbarveni (cca) |
90 % tvori
cerne zbarveni |
| |
8 % tvon
hnede (mahagonove) zbarveni |
| |
2 % zbytek
tvori cerne s bilym pruhem pne zada (belted), nebo bile s cernymi pigrnentovanymj
skvrnami na mulcl a usich (white) |
Galloway je plemeno maleho telesneho ramce
s nizsimi pnrüstky. Je prizpusobeno extenzivnimu chovu.
Vzäjemne pnparovanî cernych
a hnëdych s parkovymi (white) a pruhovanym (belted) se ve svete nedoporucuje
a takto narozena telata nejsou zapisovana do plemennych knih. Velmi dulezity
faktor je jiz zminovana dominantnî bezrohost. to znamena, ze pouziti'
byka k priparoväm s rohatyrn plemenem se vzdy narodi' bezrohä
telata. Nelze opomenout nenärocnost na ustâjenî. Mezidobî
je v prumeru 367 dni, telata se rodî vitalni, prakticky nenî
potreba pomoc pri porodech a taktez zträty telat po narozeni jsou
velmi nizke a tyto vetsinou souvisi s jinym chovatelskyrn problemem. Hlavnim
cilem ve svete je bezproblemovy odchov zvirat près zimni' obdobi.
V soucasne dobe zaznamenavä toto plemeno rozvoj v chovech s extenzivnim
zpusobem hospodareni (paseni). Jak uz bylo zdûraznëno, provadi
se odchov celorocne venku, pouze pri velmi hlubokem snehu je vhodne zvirata
umistit do prostoru, kde majî moznost si lehnout a pnstup ke krmeni
a vode.
Galloway,
tak jako ostatni masnä plemena. se chovä preväzne k produkci
kvalitniho hoveziho masa. Kvalita masa je gurmänsky velmi vysoko cenena.
Dalsi vyznam je v krajinotvonie oblasti, kde zvläst' vhodnym zpusobem
vytvari raz krajiny. Toto plemeno je velmi prizpusobive i ke spolecnemu
pastevnimu odchovu s jinymi domäcimi zviraty jako jsou napr. kone.
Ekonomika chovu tohoto plemene zävisi ve velke mire na primych prodejich
zvifat, na dotacich a na pnznivych trznich podmfnkäch.
|